sedím na kameni v kruhu pozerám na nebo, hľadám dúhu mám nepokoj v duši, z čoho len, kto to tuší dúha sa neobjavila, dážď vobec neprší zrazu sa musím veľmi smiať, veď nemám pršiplášť.
sitting on a stone in a circle
looking at the sky, looking for a rainbow
restlessness in my soul, but why, who knows
the rainbow did not appear, it doesn't rain at all
suddenly I burst out laughing, I don't have a rain coat after all.
21.2.2021
Jemné slová, teplé a voňavé ako vánok, hrejivé ako šálik, ktorý z lásky kedysi bola uplietla mama, alebo starká či babka ...
Výborné, pre niekoho možno amatérska poézia, ale pre mňa fajn
a celkom príjemné čítanie !